Prečo prírodné metódy pestovania?

autor: Ivan Lobík

Väčšina ľudí má vytvorenú predstavu o pôde a jej vzťahu k rastlinám na základe informácii získaných zo školy, masovokomunikačných médií a stretávaním sa s metódami tradičného poľnohospodárstva.

Táto predstava je charakterizovaná nasledovnými výrokmi:
- rastliny žijú z pôdy ;
- korene rastlín slúžia na nasávanie vo vode rozpustených živín;
- rastliny pri svojom raste znižujú obsah živín v pôde.

Nakoľko je však táto predstava pravdivá, nakoľko je v súlade so skutočným vzťahom rastlín k pôde?

Z hľadiska permakultúry, t. j. budovania trvalo udržateľných ľudských sídiel, je pôda okrajovou zónou. Nachádza sa na rozhraní vzdušného prostredia a prostredia pevných hornín. Vieme, že najbohatší život prebieha práve v okrajových zónach, pretože môže využívať prvky z oboch prostredí. Život v pôde využíva zo vzdušného prostredia predovšetkým dusík a uhlík. Ďalej sa do pôdy zo vzdušného prostredia dostáva voda vo forme zrážok a energia vo forme slnečného žiarenia. Z prostredia pevných hornín sa do pôdy dostávajú minerálne látky (napr. vápnik, železo, fosfor, síru, stopové prvky).

Dusík a uhlík sa do pôdy dostávajú prostredníctvom živých rastlín na pôde rastúcich. Leguminózne rastliny (napr. ďatelina) v symbióze s pôdnymi baktériami viažu v pôde až 600 kg dusíka na ha (v auguste). Vieme, že v rastlinách fotosyntézou vznikajú zlúčeniny uhlíka. Málokto však vie, že časť týchto zlúčenín (až 25%) vylučujú rastliny koreňmi do pôdy, kde z nich žijú baktérie. Takto 1 ha pôdy pokrytej trvalo rastlinami vyprodukuje za rok až 70 ton (slovom: sedemdesiat ton) tiel baktérií a pod leguminóznimi rastlinami až dvojnásobok. Tento mikrobiálny humus je najvýznamnejším a nenahraditeľným zdrojom úrodnosti pôdy (kto za rok privezie na pole 70 ton humusu pri tradičnom poľnohospodárstve?).

Baktérie v pôde plnia však aj ďalšie funkcie. Pri rozmnožovaní baktérií vznikajú anaerobné (bezkyslíkové) mikrozóny, ktoré významne ovplyvňujú výživu a zdravý vývoj rastlín. V týchto zónach sa mení trojmocné železo na dvojmocné, pričom sa uvoľňujú stopové prvky silne elektricky viazané na trojmocné železo, nitráty sa menia na amónne zlúčeniny dusíka, čo umožňuje vstrebávanie prvkov rastlinami.

Skutočnosť je teda taká, že rastliny nielenže neodčerpávajú živiny z pôdy, ale ich v nej naopak vytvárajú.. Rastliny koreňmi nielen čerpajú z pôdy živiny, ale prostredníctvom koreňov odovzdávajú pôde zlúčeniny vytvorené z prvkov vzdušného prostredia, a tým umožňujú, aby v pôde prebiehal bohatý život. A pozrime sa, z čoho vznikajú rastliny. Hmota rastlín má približne nasledovnú skladbu:

- voda 75%;
- uhľovodíky 20%
- dusík 2,5%
- minerálne látky 2,5%.

Prvé tri zložky, ktoré spolu tvoria 97,5% hmoty rastlín, pochádzajú zo vzdušného prostredia. Iba minerálne látky, ktoré tvoria asi 2,5% hmoty rastlín, odčerpáva rastlina z pôdy. Pritom minerálov je na zemi také množstvo, že nemá vôbec zmysel hovoriť o ich vyčerpaní. Teda rastliny v skutočnosti rastú zo vzduchu, a pritom vytvárajú pôdu.

Tradičné poľnohospodárske metódy vychádzajú z nezmyselného predsudku, že ak chceme pestovať kultúrne rastliny, tak musíme z pôdy najprv odstrániť všetky ostatné rastliny a odstraňovať ich počas celého vegetačného obdobia. Robí sa to mechanicky (oraním a podobnými spôsobmi "kultivácie" pôdy) a chemicky. Odstraňovaním rastlín sa odstraňuje základná podmienka pre život v pôde a pôda sa odkrýva pre eróziu, odplavovanie a vysychanie. To je proti prírode a príroda sa tomu bráni tým, že sa snaží pokryť pôdu rastlinami. A tak roľník vedie nekonečný a nezmyselný boj s prírodou odstraňovaním "buriny". A čím úpornejšie vedie tento boj, čím dokonalejšie prostriedky používa na odstraňovanie "buriny", tým viac si škodí.

Odstránením rastlín z pôdy zabráni vyššie popísaným synergickým efektom vznikajúcim pri symbióze rastlín s baktériami a výsledkom je strata úrodnosti pôdy. Žiadne hnojenie nedokáže túto stratu nahradiť čo do množstva. Chemické hnojivá nie sú dostatočnou náhradou ani v rozsahu prvkov a kvalite. Rastliny v takejto pôde nerastú zdravo a nie sú prirodzene odolné voči chorobám a škodcom, čo sa rieši chemickou ochranou, t. j. ďalším ničením života v pôde chemickými prostriedkami. Výsledkom sú vysoké náklady, nižšia úrodnosť a predovšetkým nižšia kvalita produkcie z hľadiska výživy a zdravia ľudí pri známych negatívnych dopadoch na životné prostredie.

Všetky tieto negatíva sa dajú odstrániť tým, že prestaneme orať a inak "kultivovať" pôdu. Paradoxom je, že si to nevyžaduje dodatočné náklady, ale naopak tým ušetríme náklady za "kultiváciu" pôdy a následne za chemické prostriedky proti burine, na hnojenie a ochranu rastlín, pretože takto pestované rastliny budú rásť zdravo. A výsledkom bude nielen vyššia úrodnosť pôdy, ale predovšetkým zdravšie potraviny bez negatívnych dopadov na životné prostredie. Tak prečo to tak nerobiť? Prečo by sme mali rastliny pestovať inak? Niet preto jediný racionálny dôvod - len tradícia a predsudky.

Ivan Lobík.

Použité zdroje:
1. Bonfils Marc. Winterweizen und seine Pflanzenphysiologie nach der Fukuoka-Bonfils-Methode [online], 2000-01-14,
2. Hazelip Emília. Synergistische Landwirtschaft [online], 2000-01-20,
3. Natürliche Landwirtschaft, [online],
4. Fukuoka Masanobu: Revolúcia jednej slamky, Úvod do farmárčenia prírodnou metódou, vydala Nadácia Zelená alternatíva, vydanie 1. Piešťany 1996 ISBN 80-85740-02-8
5. Mollison Bill, Slay Reny Mia: Úvod do permakultúry, vydala Permakultúra(CS), vydanie 1. Revúca