Pestovanie obilia metódou Fukuoka-Bonfils

autor: Ivan Lobík, DPD

Metóda Fukuoka-Bonfils je prírodná metóda pestovania ozimných obilnín, ktorú jej autori, Masanobu Fukuoka a Marc Bonfils, odpozorovali z prírody. Vychádza z poznania funkcie pôdy, životného cyklu obilnín a ich vzájomných súvislostí. Životný cyklus obilnín pozostáva z 2 fáz, časovo ohraničených slnovratmi.

Od letného slnovratu (21.6.) do zimného prebieha vegetačná fáza, ktorú Marc Bonfils nazval nádychom a je charakterizovaná skracujúcimi sa dňami. V tejto fáze sa vyvíja predovšetkým mohutný a hlboký koreňový systém. Nad zemou rastú listy, rastlina odnožuje, ale netvorí steblá, nevyháňa do klasov. Pri dobrých podmienkach si rastlina vytvára viac stavebných látok ako okamžite potrebuje a prebytky ukladá v koreňoch ako zásobné látky pre 2. fázu rastu.

V období predlžujúcich sa dní t. j. od zimného slnovratu (21. 12.) do letného prebieha reprodukčná fáza, ktorú M. Bonfils nazval výdychom. V tejto fáze rastlina vytvára steblá a klasy. Podľa skúseností Bonfilsa pri pestovaní touto metódou jedna rastlina vytvorí až 100 klasov a pri pôvodných odrodách, ktoré nemajú šľachtením obmedzenú schopnosť odnožovania, až 400 klasov. Pritom oproti tradičnej metóde má klas dvojnásobný počet zŕn a zrná sú väčšie. Takúto bohatú úrodu umožní dosiahnuť mohutný koreňový systém, ktorý sa vytvoril v 1. fáze. Hmota koreňového systému rastliny pestovanej tradičným spôsobom tvorí 1/12 hmoty nadzemnej časti rastliny, zatiaľ čo hmota koreňového systému rastliny pestovanej touto metódou tvorí 2-násobok hmoty nadzemnej časti.

Postup pestovania obilia touto metódou sa líši od tradičného pestovania predovšetkým v štyroch bodoch:

A) Bezorebný systém - pôda sa neorie ani inak nekultivuje, najprv sa na pôde vypestuje koberec plazivej ďateliny (trifolium repens) a do toho sa seje obilie. Ďatelina zostáva na pôde trvalo a tento systém umožňuje na tom istom poli pestovať rovnaké obilie viac rokov za sebou.

B) Doba siatia - obilie sa seje v druhej polovici júna (okolo 21.6.) na rozdiel od septembra - októbra pri tradičnom spôsobe.

C) Hustota siatia (presnejšie riedkosť siatia) - obilie sa seje v množstve 0,7-2 kg/ha oproti cca 200 kg/ha pri tradičnom spôsobe. Pri pôvodných odrodách odporúča autor nižšiu hustotu s cieľom dosiahnuť 1,5 rastliny na m2(spon 80 cm) a pri novších odrodách vyššiu hustotu s cieľom dosiahnuť 4 rastliny na m2(spon 50 cm).

D) Žiadne agrochemikálie - obilie sa pestuje bez hnojenia a bez chemických prostriedkov na ochranu pred chorobami a škodcami.

Pri prechode na túto metódu pestovania je potrebné najprv vypestovať ďatelinový koberec. Preto je potrebné na jar (marec - apríl) vysiať plazivú ďatelinu v množstve 5 kg/ha. (Na základe prvých skúseností odporúčame, ak je to technicky možné, siať ďatelinu už koncom leta, začiatkom jesene.) Do ďateliny sa seje 15.-30. júna obilie. O rok v júni sa do dozrievajúceho obilia zaseje osivo pre ďalšiu úrodu. Po dozretí prvého obilia (júl - august) sa obilie zberá.

Táto metóda je zvlášť vhodná predovšetkým pre pestovanie starších, pôvodných odrôd obilia, ktoré sa vyznačujú dlhou slamou, silným steblom, dobrou schopnosťou odnožovania (nezníženou šľachtením), neskorším dozrievaním, silným koreňovým systémom a odolnosťou voči poľahnutiu.

Prínosy.

Prínosy tejto metódy môžeme rozdeliť na ekonomické, ekologické a zdravotné.

Z ekonomického hľadiska sa oproti tradičnému spôsobu pestovania znížia náklady viac ako o polovicu a výnosy môžu byť dvojnásobné. Podľa skúseností Marca Bonfilsa sa dajú dosiahnuť výnosy nad 100 q/ha.

V oblasti ekologickej nedochádza k žiadnemu znečisteniu pôdy, jej okolia a spodných vôd chemickými prostriedkami na hnojenie a ochranu rastlín. Pôda je celoročne chránená voči erózii (odplaveniu, odviatiu) a vysychaniu trvalou rastlinnou pokrývkou, ktorá zabezpečí aj lepšie vsiaknutie zrážkovej vody. Aj pri použití tradičnej technológie na zber obilia sa pri pestovaní obilia touto metódou podstatne zníži spotreba nafty (pôdu kultivujú rastliny a nie stroje) a jej negatívne ekologické dôsledky. Ale táto metóda predovšetkým aktívne zlepšuje životné prostredie tým, že uzdravuje pôdu, obnovuje v nej normálny život a vracia jej prirodzenú úrodnosť.

V oblasti zdravotnej má táto metóda okrem ekologických efektov prínos v tom, že prírodným pestovaním rastlín dopestujeme kvalitnejšie obilie z hľadiska výživy a zdravia.

Filozoficko-etické aspekty použitia metódy Fukuoka-Bonfils.

Často sa stretávam s otázkou, prečo sa nerozšírila metóda Fukuoka-Bonfils a už dávno ju všetci poľnohospodári nepoužívajú, keď okrem ekologických a zdravotných výhod ma aj výrazné ekonomické prínosy. Ak odhliadneme od ostňa nedôvery, ktorý je v nej skrytý, tak nad touto otázkou sa treba zamyslieť. Prečo ľudia nepestujú zdravé potraviny prírodnými metódami, ale dávajú prednosť nákladnejším metódam, ktorými produkujú potraviny plné nebezpečných látok a ešte pri tom znečisťujú životné prostredie. Prečo sa nesprávame rozumne, nežijeme v súlade s prírodou, ale opakovane bojujeme s prírodou napriek tomu, že doteraz všetky "víťazstvá" nad prírodou skončili katastrofou.

Človek je tvor spoločenský a je tým zároveň aj spoločensky podmienený. Človek, ktorý sa narodí a žije v určitej spoločnosti, výchovou, vzdelávaním a každodennou praxou preberá názory a predstavy tejto spoločnosti o svete a živote vrátane všetkých spoločenských konvencií, dogiem a vedeckých omylov. V súčasnej spoločnosti je vžitý poľnohospodársky model, podľa ktorého sa kultúrne rastliny dajú pestovať len monokultúrne pomocou orania a hnojenia pôdy. A robí sa to tak na celej Zemi a robili to tak generácie našich predkov v celej nám známej histórii. A všetko je to "posvätené" oficiálnou vedou, t.j. názormi ľudí, ktorí museli preukázať znalosť tohto modelu, aby dosiahli akademické tituly a vedecké hodnosti. To všetko vytvára obrovský spoločenský tlak, ktorému jednotlivec prakticky nemôže odolať. Takto si spoločnosť sama vytvára konvenčné bariéry, ktoré ju obmedzujú. Ak sa aj jednotlivec stretne s informáciou, ktorá je v rozpore s daným modelom, v dôsledku konvenčného spoločenského tlaku ju automaticky považuje za nezmyselnú a nereálnu. Ak je takáto informácia zverejnená, oficiálna veda ju poprie a vedecky vyvráti, spravidla veľmi agresívne, pretože ohrozuje postavenie a kariéru vedcov spojených s daným modelom. (Viem o čom hovorím. Keď som v Žarnove od Karola počul, že Marc Bonfils dosahoval vyše 100-metrákové výnosy bez hnojenia a orania, znelo mi to naproste nezmyselne. A potreboval som veľa času a hlavne informácii, aby som pochopil, že nezmyselné je práve oranie. Teraz stretávam veľa ľudí, ktorí vedia, že bez orania a hnojenia to nejde napriek tomu, že to nikdy prakticky neskúsili.)

Oslobodiť sa z tohto tlaku sami bez učiteľa dokážu len výnimoční jednotlivci - v oblasti pestovania obilia to boli Masanobu Fukuoka a Marc Bonfils. Títo nezávislí samostatní bádatelia dokázali preraziť konvenčnú bariéru len tak, že sa dokázali stotožniť s prírodou, vcítiť sa do jej harmónie a pochopiť jej zákonitosti. K tomu museli mať dve nutné podmienky: hĺbku ducha a čistotu duše.

Hĺbka ducha je daná pochopením súvislostí života okolo nás. Poznanie má totiž dva rozmery - šírku a hĺbku. Šírka predstavuje množstvo poznatkov a informácií, ktoré máme a hĺbka pochopenie ich vzájomných súvislostí. Človek môže nazhromaždiť mnoho poznatkov a informácií, ktoré popisujú prejavy života okolo nás, ale bez hĺbky ducha nedokáže preniknúť pod povrch do podstaty javov a pochopiť súvislosti. Hĺbka ducha, dosiahnutá predchádzajúcim pochopením podstaty prejavov života, umožnila týmto bádateľom spoznať kolobeh života v zdravej pôde, životný cyklus ozimného obilia a pochopiť vzájomné súvislosti.

Čistota duše znamená zbaviť sa chtivosti, závisti. nenávisti, zloby, hnevu, arogancie, agresivity a predovšetkým strachu, ktorý je pôvodnou príčinou týchto negatívnych emócií. Tieto emócie obaľujú našu dušu ako pancier, ktorý jej bráni splynúť s dušou prírody alebo inej bytosti. V našej mysli to podporuje predstavu, že existujeme ako oddelená bytosť a môžeme získať niečo na úkor prírody alebo iných bytostí. To je príčina toho, že bojujeme s prírodou i medzi sebou. Ak teda Masanobu Fukuoka spája ozdravenie pôdy s očistou duše človeka, nie je to len vzletná fráza, ale hovorí o podstate problému. On sám začal s bezorebným pestovaním po tom, ako si všimol, že na kuse úhora rastú zdravé rastliny ryže napriek tomu, že rástli bez orania, hnojenia, zavlažovania a inej konvenčnej starostlivosti. Ak by jeho duša bola zanesená negatívnymi emóciami, nebol by si to všimol - tak ako si to nevšimli milióny ľudí pred ním.

Dôsledné využívanie prírodných metód je teda podmienené určitou čistotou duše a hĺbkou ducha pestovateľa. Ich používania zase spätne napomáha očiste duše a prehĺbeniu ducha, čo Masanobu Fukuoka vyjadril slovami: "Konečným cieľom farmárčenia nie je pestovanie plodín, ale kultivovanie a zdokonaľovanie ľudských bytostí."

Podstata tejto metódy nespočíva v zmene pestovateľských postupov, ale v zmene myslenia, ktorého dôsledkom je zmena postoja človeka k prírode. Táto metóda sa doteraz vo väčšej miere nerozšírila preto, že nemáme dostatočne čisté duše a hlbokého ducha na to, aby sme mohli splynúť s prírodou a pochopiť jej harmóniu. Preto neustále bojujeme s prírodou a nielen s prírodou.

Ivan Lobík, DPD

Použité zdroje:
1. Bell Graham: Der Permakultur-Garten, pala-verlag, Darmstadt 1995 , ISBN 3-89566-102-3
2. Bonfils Marc. Winterweizen und seine Pflanzenphysiologie nach der Fukuoka-Bonfils-Methode [online], 2000-01-14, https://permakultur.2012.org/publishing/bonfils/index.html
3. Fukuoka Masanobu: Revolúcia jednej slamky, vydala Nadácia Zelená alternatíva, Piešťany 1996 ISBN 80-85740-02-8
4. Hazelip Emília. Synergistische Landwirtschaft [online], 2000-01-20, https://permakultur.2012.org/publishing/synag/
5. Hradil Radomil a kolektív: Česká biozahrada, FONTÁNA, 2000, ISBN 80-86179-46-X
6. Marek Martin: Úsvit a súmrak ducha, vydavateľstvo SAIB, vydanie 1. Trnava 1996 ISBN 80-967622-5-7
7. Mollison Bill, Slay Reny Mia: Úvod do permakultúry, vydala Permakultúra(CS), vydanie 1. Revúca 1999 ISBN 80-968132-0-X
8. Natürliche Landwirtschaft, [online], 2000-06-05